Od krabičiek k stovkám dielov. V nasledujúcich riadkoch sa Vám pokúsime priniesť krátky pohľad do histórie a súčasnosti Minimodelov. Pri písaní tejto histórie sme vychádzali z článkov o Ing. Arch. Milanovi Weinerovi, ktoré sme mohli použiť s láskavým dovolením Jakuba Weinera, a článku o histórii Minimodelu z fóra minimodel.cz, Pepu "JoK" Kropáčka, ako aj z pamäti autorov a vlastných spomienok a postrehov.

História minimodelov sa začala písať omnoho skôr akoby sa zdalo, prvý predchodcovia minimodelov sa objavili na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia. Britská firma Micromodels vydala na papieroch o formáte A5 120 modelov rôznej dopravnej techniky.

V 50. rokoch 20. storočia v časopise mladý technik v čísle 49 a 50 v 5. ročníku vyšli jednoduché modely trolejbusu a električiek. Autorom bol  Vladimír Procházka. V roku 1973 v časopise Svět motorů vyšiel model auta AVIA 30N SPe a o rok neskôr, teda v roku 1974, v rovnakom časopise vychádza minimodel TATRY 813 8x8 TP. V roku 1979 sa v časopise ABC objavuje set letiskovej techniky v mierke 1:100, set vyšiel v ABC č. 9 a č. 16 (išlo o model autobusu, schodov a ďalšej techniky). Môžeme sa domnievať, že autor bol v tej dobe inšpirovaný modelmi nemeckej firmy WEB PLASTICART, ktorá v tom čase vyrábala plastikové modely lietadiel v mierke 1:100. Niektoré dokonca aj vo farbách vtedajšej ČSA. Modely letiskovej techniky tak mohli slúžiť ako doplnok k týmto plastikovým modelom.

Prešlo niekoľko desiatok rokov a prišiel rok 1989, v tábore Červeného kříže určenom pre postihnuté deti sa objavili ako odmena jednoduché modely pripomínajúce krabičku, ktoré vytvoril Ing. Arch. Milan Weiner. V tom istom roku sa modely objavili v časopise ABC. Modely pod názvom Minibox sa postupne stávali modelárskym fenoménom. Vďaka jednoduchej konštrukcii, pozostávajúcej z jedného až max. troch dielov a krásnej plastickej kresbe, ktorá vďaka tieňovaniu vytvárala dojem hĺbky, si modely začali získavať čoraz viac modelárov. Prvý model pod číslom W01 bola TATRA 6x6 zo slávnej Rallye Paris Dakar, ktorú vtedy šoféroval bývalý pretekár F1, v tom čase pripútaný na invalidný vozík, Clay Regazzoni. Svoju pretekársku TATRU mal upravenú na ručné riadenie. Druhý model s číslom W02 bol Liaz 111.154, rovnako zo slávnych pretekov Paris Dakar. Postupne prichádzajú aj ďalšie modely Minibox, stále viac modelárov si však žiada aj zložitejšie verzie modelov, a tak sa postupne objavujú krabičkové modely obohatené o modelový podvozok a pár ďalších detailov. Modelár tak má na výber, či si postaví jednoduchý model, alebo jeho zložitejšiu variantu. Ing. Arch. Milan Weiner rozdelil Miniboxy do sérií podľa zamerania, "DAKAR", "ROAD", "ALL TERRAIN", "AGRO" a iné. Okrem toho, všetky modely oproti "klasickým modelom" vo veľkých mierkach mali nezvyčajnú farbu skiel - čiernu. To sa stalo časom veľmi diskutovanou témou hlavne pri nových autoroch Minimodelov. Snáď najmenším Miniboxom sa stal model Puch Haflinger. Model predstavoval rakúsky terénny automobil firmy Steyr - Puch. Oproti tomu, najväčšie boli modely tažkej techniky Caterpillar, obrovský nakladač a sklápač z povrchových baní, tie mali oproti "klasickým" Miniboxom 47 dielov, čo sa dá počtom dielov a rozsahom prirovnať k modelom omnoho väčších mierok, ktoré vychádzali v tých časoch v časopise ABC. Za zmienku určite stojí aj model MACK SUPER LINER s dvoma návesmi, z ktorých sa dal zostaviť autovlak, alebo napríklad model IFY KM a českého komunálneho auta Terier, ktoré malo nahradiť "multikáru". Modely boli vybavené možnosťou výmeny komunálnych nadstavieb, a to pomocou špajlí alebo magnetov a plieškov. Okrem časopisu ABC začali Miniboxy vychádzať aj samostatne. Vydávalo ich Weiner Design Studio. V týchto samostatných edíciách sa objavilo niekoľko veľmi zaujímavých kúskov, napríklad žltá TATRA 815 S1, TATRA 815 GTC, TATRA 72 Dr. Baum, TATRA 141, či TATRA 815 8x8 Total z Rallye Paris Dakar s modelovým podvozkom, v tej dobe v podstate nezohnateľný model. Okrem toho v časopise ABC vyšli aj Miniboxy v mierke 1:160, teda v mierke modelovej železnice N. Modely sa dali použiť aj k Mestskej Pamiatkovej Rezervácii, ktorá tiež vychádzala v rovnakom časopise. Okrem toho Miniboxy vyšli ešte v menšej mierke 1:300 ako séria tvorby krajinky, súbory Nádraží Petrovice, Podskalka, Zákoutí, Sídlište Slatina a pod. K modelom Ing. Arch. Milana Weinera vyšli samostatne v roku 1993 od Richarda Vyškovského v časopise ABC stavby čerpacej stanice, servisu a nákupného centra. V roku 1994 k týmto modelom vyšiel ešte situačný plán. Minibox sa stal skutočným fenoménom. Modelári netrpezlivo čakali na nové číslo ABC, aby si mohli postaviť nový model, alebo si ho odložili do archívu. Mnohí modelári, medzi ktorých patrím aj ja, si začali upravovať Miniboxy na ďalšie verzie. Ja som si k ním dorábal rôzne nadstavby, alebo som si pomocou verzatilky, farbičiek a fixiek začal kresliť nové minimodely (išlo o rok 1992 -93). Modely Minibox tak naštartovali novú éru minimodelov. A aj keď sa na určitý čas Miniboxy vytratili z časopisu ABC, nevytratil sa fenomén minimodelov.

V septembri roku 2005 si Ing. Tomáš Darebník vytiahol zo zásuvky hromadu nezlepených modelov Minibox, aby sa z 2D modelov stali 3D. Pri tom mu skrsla myšlienka nad vytvorením zoznamu, čo, kde a kedy vyšlo z Minibox série. Pôvodne to malo byť pre jeho vlastnú potrebu. Vytvoril vtedy web minibox.webz.cz. V priebehu niekoľkých týždňov mu začali chodiť e-maily s otázkami, kde sa dá zohnať ten či onen model, ale aj doplňujúce informácie k modelom. Jeden e-mail bol však úplne iný. Bol od Ivana Chmely, ktorý vytváral minimodely, a to buď farebnou úpravou Miniboxu vozidla VAZ vo farbách VB, alebo vytváral nové nadstavby na Minibox modely. Kreslil ale aj nové autorské minimodely. Všetko v klasických krabičkových verziách. V tej dobe vytvárané v počítači v programe Maľovanie alebo Paintbrush. V dnešnej dobe sa ani nechce veriť, ako vtedy vznikali minimodely. Dnes väčšina autorov používa vektorové alebo 3D programy. Tak sa vlastne začala séria modelov Paper Case, ktorá bola spočiatku určená pre potrebu autora na doplnenie série Minibox. Preto modely nemali pôvodne ani chlopne na lepenie, návodné kresby a pod... Postupne však Tomáš Darebník s Ivanom Chmelom doladzovali modely tak, aby si ich mohli zlepiť aj ďalší modelári.