Sme Frenkye a Ľubo, autori Minimodelov, sme súčasťou dnes už medzinárodného Minimodel teamu. Táto stránka vznikla ako miesto, kde sa môžu ďalší minimodelári aj verejnosť dostať v prehľadnom systéme k našim autorským modelom, jednoducho si ich stiahnuť, vytlačiť a zlepiť pre seba. Pevne veríme, že si tu každý nájde pár kúskov, ktoré ho zaujmú.
František Kováčik
Volám sa František Kováčik, nar. 1975, aktuálne žijem a pracujem v meste Prešov na Slovensku.K modelárčine a ku kresleniu modelov ma priviedol môj skvelý otec Ivan Kováčik. Už od detstva mi najprv kreslil obrázky áut a kamiónov a zdá sa, že som túto vlastnosť nejako podedil. Od základnej školy so mnou začal lepiť plastikové modely, hlavne od spoločnosti WEB PALSTICART, ktoré boli v mierke 1:100 a na tú dobu boli pre mňa úchvatné. To bolo zároveň aj moje prvé zoznámenie s touto mierkou. Čas plynul a ja som sa na základnej škole stretol so spolužiakom a super kamarátom Mariánom Amrichom, ktorý lepil modely z časopisu ABC. Postupne sme akosi svoju spoluprácu rozšírili. Ja som v škole nakreslil obrázok nejakého auta a on si obrázok nechal a o pár dní do školy doniesol model z papiera, urobený podľa môjho obrázka. To bola aj jedna z možností, ako sa v tej dobe dostať k modelom z papiera. Časopis ABC bol vtedy absolútne nedostatkový, v stánkoch PNS (Poštovej novinovej služby) bol prakticky nedostupný a v škole do triedy došiel iba jeden kus a nás bolo v triede 33.
V osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia vznikla značka Feriot. Pri kreslení áut som si vymyslel vlastnú značku áut. Okrem toho, že som si ich kreslil na papier, začal som kresliť aj ich modely. Otec a aj spolužiak ma naučili niekoľko veľmi šikovných vecí pri kreslení. Vtedy som používal verzatilku, neskôr pentelku, pravítko, trojuholník s ryskou, gumu, fixy, farbičky a pauzák a model som kreslil na výkres. Vtedy v časopise ABC vychádzali modely v mierke 1:43 a tak som si chcel obohatiť tieto modely o svoje. Okrem vlastnej značky áut som občas nakreslil model skutočného auta. Jedným z takých modelov bol Land Rover v pancierovej verzii.
Čas plynul a ja som sa dostal na strednú školu, vtedy sa v časopise ABC objavili modely Minibox. Spočiatku som sa na to pozeral s nedôverou, čo to zase v tom časopise vymysleli. Avšak po niekoľkých číslach si ma Minibox získal a začal som ich lepiť a zbierať. Počas strednej školy bolo menej času na kreslenie modelov. Väčšinou sme kreslili schémy na elektrické merania, čo zabralo viac času, ako som chcel.
Po úspešnom absolvovaní strednej školy som sa dostal znovu ku kresleniu modelov, tentoraz už ku kresleniu modelov v mierke 1:100. Znovu prišla na rad ceruzka, farbička, fixy, pravítko atď.. Počas vojenskej služby a dlhých nočných služieb na útvare, ktoré som mal každý druhý deň, som si začal kresliť vojenské vozidlá V3S M2 SKS, TATRU 815 6X6 VVN a pod.. Samozrejme sa to nedalo porovnať s tým, aké modely kreslím teraz. Taktiež som ďalej lepil aj Miniboxy, alebo som si robil úpravy jednotlivých modelov Minibox. Pamätám si, že v roku 1994 som napríklad lepil AVIU CAMP Minibox, ktorá v tom čase vyšla v ABC.
Po návrate z vojenčiny pokračovala moja kresliaca kariéra s menšími prestávkami až do doby, keď som sa zoznámil s programom CorelDRAW, tuším to bolo v roku 2000 alebo 2001 a tu začala moja nová éra kreslenia. Okrem toho, že odpadlo komplikované prenášanie jednej polovice modelu pri prekresľovaní a človek použil skratky ctrl-c a ctrl-v, prinieslo to aj viac možností kreslenia. Znovu som sa vrátil ku kresleniu vlastnej značky áut v mierke 1:100, vznikli tak kabriolety, formula "Indy", rôzne hasičské autá s plošinou či rebríkom. Všetky však spočiatku mali krabičkový podvozok.
Asi v roku 2006 som objavil článok v časopise ABC o stránke minibox.webz.cz a napísal som e-mail, že tiež teda kreslím modely a že ich už mám niekoľko stoviek. Po vzájomnej komunikácii a zaslaní zoznamu s modelmi, čo som mal v tej dobe nakreslené, som poslal aj prvé modely na zverejnenie. Samozrejme, ani zďaleka neboli tak prepracované ako tie dnešné. No postupne ma "cepovali" modelári a v dobrom provokovali, nech kreslím lepšie a lepšie modely. Medzi nimi boli Jaromír Svoboda a František Běhounek. A tak prišiel na svet prvý model s modelovým podvozkom Tatra 613 v niekoľkých variantoch v mierke 1:100.
Za doslovnú maturitu kreslenia som vtedy považoval nakreslenie modelu Tatry 815 AV 15. Ten model mi "dal zabrať". To už som poznal aj ďalšieho skvelého, v tej dobe už autora modelov, Ľubomíra Blichára (Bucobox modely), ktorý mi na inom modeli vyskúšal funkčnosť podvozku "kyvných" polonáprav v mierke 1:100.
Postupne prišlo aj niekoľko objednávok na zákazkové kreslenie. Spoločne s Františkom Běhounkom sme kreslili modely pre Policii ČR v Děčíne, s Michalom Rozínkom, ďalším modelárom, sme nakreslili modely v mierke 1:53 pre hasičov zo Šlapanic, o niečo neskôr sme s Františkom Běhounkom a Michalom Rozínkom kreslili modely pre Hasičov Ústeckého kraje. Tak prišla ponuka na kreslenie úplne niečoho iného. Český rozhlas potreboval nakresliť štvor-pohľad áut, ktoré využívali do budúceho "vizual" manuálu. Nakoniec som kreslil celkovo 80 strán grafiky v čase kratšom, ako dva mesiace. Tak som sa stal na chvíľku zamestnancom Českého rozhlasu. Prišla ďalšia ponuka a to od firmy Best Drive, k nakresleniu modelov ich servisných stredísk a niekoľkých vozidiel. Tak vznikli tri modely servisov od najväčšieho po úplne najmenšiu prevádzku. Zatiaľ posledným modelom na zákazku boli modely pre Hasičov Unánov v mierke 1:100.
Najväčšou výzvou pre mňa bolo prihlásenie sa do súťaže, ktorú vyhlásila Tatra Trucks, a.s., Kopřivnice, s názvom Navrhni svoji Tatru. A tak v roku 2017 som tuho pracoval a konzultoval svoj návrh s hasičmi, modelármi a zanietenými tatrovákmi, až vznikol projekt ALTERA. Po odoslaní podkladov do súťaže prišlo pozvanie do finále a obrovský zážitok byť priamo vo fabrike, kde sa vyrábajú tak úžasné autá. O túto možnosť som sa podelil aj s Ľubom Blichárom, a tak sme spoločne boli na súťaži, z ktorej sme si odniesli prvé miesto, čo bol ďalší úspech pre celý Minimodel team. O tom ale napíšeme samostatný článok.
Minimodel team je v mojom ponímaní niečo ako druhá rodina, partia skvelých ľudí, s ktorou sa stále rád stretnem, porozprávam, vymením si skúsenosti. Je to tím ľudí, v ktorom pracujem a som jeho súčasťou a som na to hrdý.
Najnovším úspechom je, že sme sa stali oficiálnym partnerom Majstrovstiev sveta v Hasičskom športe, ktoré sa uskutočnia na Slovensku na jeseň roku 2018.
Čo by som chcel poradiť začínajúcim autorom modelov, je začať s niečím jednoduchším, nájsť si niekoho, kto im poradí a ukáže, ako sa kreslia modely v ktorom programe. Je potrebné zháňať si podklady, od rozmerových náčrtov až po fotografie skutočných áut. Nevzdávať sa pri prvom neúspechu, ísť za svojím snom a cieľom. Nakresliť sa dá všetko, len je otázka, kto to zlepí. 😀
A čo by som chcel nakresliť? No, radšej nechcite vidieť ten siahodlhý zoznam. Ale v pláne je T813 AD 350, DEAL SRT a...... Snáď to bude tých 15 000 modelov.
Ľubomír Blichár
Môj rok výroby je 1983 a dlhodobo sa rovnako ako Frenkye väčšinou vyskytujem v našom peknom meste Prešov.K papierovým modelom, k nákladným autám a stavebným strojom ako takým, ma priviedol môj starý otec už v detstve. Chodievali sme spolu na prechádzky po košickom sídlisku Terasa, ktoré sa v tej dobe stavalo a záľuba v ťažkých strojoch bola na svete. Zlepil mi aj prvý papierový model, zvláštny cisternový kamión, ktorý bol nakreslený podľa autíčka matchbox.
Môj prvý vlastnoručne zlepený model bolo samozrejme nákladné auto, Scania T143H v mierke 1:32, z časopisu Elektrón+Zenit. Hneď pri prvom modeli som si vyskúšal nedobrovoľne aj kreslenie, keďže rám podvozku z vystrihovačky sa mi skrútil a tak som si nakreslil ručne nový... 😀
Pokračovanie bolo v našich končinách štandardné, teda vystrihovačky z časopisu ABC a medzi nimi samozrejme aj pôvodné Miniboxy. Už vtedy sa mi zapáčilo, že s malými požiadavkami na voľný čas a priestor môžem mať väčšie množstvo modelov vo svojej vitrínke. V dobe povinnej školskej dochádzky prebehlo moje druhé ručné kreslenie. Z vystrihovačky Miniboxu Caterpillar grader mi ostala krabička podvozku zadnej "dvojnápravy" a tak som k tomu nakreslil vrch v podobe šmykom riadeného nakladača UNC-060 pre môjho kamaráta Paliho. Nasledovalo obdobie modelárskej rozmanitosti, rukou mi prešli modely väčších mierok, kompletná prvá časť MPR (Mestská pamiatková rezervácia z časopisu ABC), začali vychádzať modely aj od nových firiem mimo časopisov (PK Graphica, PMHT, Ripper-Works, atď.), založil som si dosť obsiahlu zbierku Monti-System-ov a zlepil aj pár plastikových modelov nákladiakov a áut v mierke 1:24.
Počas vysokej školy som začal pracovať v modelárskej predajni v Prešove, kde som sa tiež zúčastnil vytvorenia autorského modelu, vystrihovačky slovenského kaštieľa Betliar, ktorá bola vydaná a komerčne predávaná. V tej dobe som ešte neovládal žiaden grafický program, mal som na starosti stavbu skúšobného modelu, otestovanie a úpravu každého dielu, aby všetko pekne "sedelo", stanovenie postupu lepenia a vypracovanie stavebného návodu v textovej a grafickej podobe.
Po vysokej škole došlo k osudovému stretnutiu s Frenkyem... 😀 Stretli sme sa v spoločnom zamestnaní. Na jednom zo školení, večer na hotelovej izbe Frenkye zapol notebook a začal mi ukazovať krok po kroku, ako tvorí modely v CorelDRAW. Mimochodom, začali sme vtedy kresliť model šmykom riadeného nakladača tuším Case, a ten model sme dodnes nedokončili. Školenie to teda bolo úspešné a doma som sa vrhol na svoj prvý model kreslený v grafickom programe. Voľba padla na auto, ktoré ma uchvátilo už v dobe svojho príchodu na trh, teda Mercedes Actros. Tento model, s poradovým číslom BB01, si stále môžte stiahnuť na našej stránke. Prvá bola verzia s krabičkovým podvozkom, potom dostal modelovú verziu s nápravami a kolesami a o niekoľko rokov neskôr pribudla aj krajšia ale náročnejšia zaoblená verzia kabíny vodiča.
V podstate celú moju tvorbu modelov nájdete postupne na tejto stránke, modely spätne upravujem iba málo, takže je možné pozorovať môj hádam úspešný progres, ako išiel čas. Ako asi každý autor, mám v počítači pár "kostlivcov", a v hlave ešte oveľa viac plánov a nápadov. Momentálne mám na konte okolo 50 modelov, uvidíme, ako to pôjde ďalej. Každopádne najväčšou odmenou, radosťou a motiváciou pre mňa je, keď si niekto zlepí môj model a je s výtvorom spokojný.
Vďaka Minimodelom som spoznal super partiu ľudí, "pididílkařú", ktorí pre mňa už pekných pár rokov znamenajú veľa, kopu zážitkov, výletov, dobrodružstiev. A hlavne dôvod, prečo kresliť ďalej. Kreslenie však nie je moja jediná záľuba, preto to nejde až tak rýchlo, avšak "nemusí pršet, jen když kape". Kresliť stíham popri lepení modelov, turistike, jaskyniarstve, hudbe a venovaniu sa svojej polovičke. 😀